Predchádzajúce články boli o CFD kontraktoch, o spotových obchodoch, o futures a perpetual futures a o opciách. Všetky štyri sa pohybovali v § 8 zákona o dani z príjmov, teda medzi ostatnými príjmami. Dlhopisy patria inam. Ich držba generuje príjem z kapitálového majetku podľa § 7 alebo osobitný základ dane podľa § 51ea, ich predaj patrí pod § 8 a jedna kategória je od dane oslobodená úplne. Ten istý dlhopisový kupón môže mať na Slovensku štyri rôzne sadzby podľa toho, kto dlhopis vydal a kde sídli.
Čo je dlhopis
Dlhopis je cenný papier, ktorý potvrdzuje, že emitent si požičal peniaze a zaviazal sa ich vrátiť. Kupujúci nie je spolumajiteľom, ako pri akcii, ale veriteľom. Z toho vyplýva všetko ostatné: veriteľ nemá právo na zisk firmy ani na hlasovanie, ale má nárok na dohodnuté platby a pri konkurze stojí v poradí pred akcionárom.
Menovitá hodnota je suma, ktorú emitent vráti pri splatnosti. Kupón je periodická platba, spravidla ročná alebo polročná, vyjadrená percentom z menovitej hodnoty. Emisný kurz je cena pri vydaní a nemusí sa rovnať menovitej hodnote. Splatnosť je dátum, keď sa istina vracia.
Trhová cena dlhopisu sa po vydaní mení a pohybuje sa opačne než úrokové sadzby. Keď sadzby stúpnu, staršie dlhopisy s nižším kupónom sú menej atraktívne a ich cena klesne natoľko, aby sa ich výnos do splatnosti vyrovnal novým emisiám. Citlivosť tohto pohybu meria durácia. Dlhopis s duráciou osem rokov stratí pri raste výnosov o jeden percentuálny bod približne osem percent ceny. Práve tento mechanizmus stojí za tým, že „bezpečná“ časť portfólia dokáže v jednom roku stratiť dvojciferné percento, hoci emitent nikdy neprestal platiť.
Osobitnou kategóriou je dlhopis s nulovým kupónom, takzvaný zerobond. Nevypláca nič, predáva sa pod menovitou hodnotou a celý výnos vzniká rozdielom medzi nákupnou cenou a menovitou hodnotou pri splatnosti. Rovnako fungujú aj štátne pokladničné poukážky so splatnosťou do jedného roka. Daňovo je táto konštrukcia na Slovensku samostatná kapitola a rozoberáme ju nižšie.
Ako vzniká štátny dlhopis: od rozpočtu k aukcii
Štát nevydáva dlhopisy preto, že chce, ale preto, že mu to vyplýva zo schváleného rozpočtu. Postup je v každej vyspelej krajine takmer identický a má šesť krokov.
1. Potreba financovania. Z rozpočtu vyplynie deficit a k nemu sa pripočíta objem dlhu, ktorý je v danom roku splatný a treba ho refinancovať. Súčet je hrubá potreba financovania. Nemecko napríklad plánuje na rok 2026 emisie za približne 511,5 miliardy eur, pričom samotné splátky existujúceho dlhu predstavujú 362,4 miliardy eur. Väčšina emisií teda nefinancuje nové výdavky, ale vracia staré pôžičky.
2. Emisný kalendár. Dlhovú agentúru zverejní na rok dopredu, ktoré nástroje a v akých objemoch plánuje vydať. Nemecká Finanzagentur uvádza pre rok 2026 pätnásť aukcií desaťročných Bundov v objeme 82 miliárd eur a 92 miliárd eur v päťročných Bobloch. Predvídateľnosť je tu sama o sebe hodnotou: investor, ktorý vie, koľko papiera príde, žiada nižšiu prémiu.
3. Oznámenie konkrétnej aukcie. Niekoľko dní vopred agentúra zverejní presný nástroj, objem, dátum aukcie a dátum vysporiadania. Od tohto momentu sa papier obchoduje na takzvanom when issued trhu, teda podmienene na to, že bude vydaný. Takto vzniká trhový odhad výnosu ešte pred samotnou aukciou.
4. Aukcia. Ponuky sa podávajú elektronicky do pevne stanoveného času. Rozlišujú sa dva druhy. Súťažná ponuka uvádza objem aj výnos, ktorý je uchádzač ochotný akceptovať. Nesúťažná ponuka uvádza iba objem a prijíma výnos, ktorý aukcia vytvorí. V Spojených štátoch je nesúťažná ponuka obmedzená na 10 miliónov dolárov na jednu aukciu a jeden súťažný uchádzač nemôže získať viac než 35 % emisie.
5. Priradenie. Najprv sa uspokoja všetky platné nesúťažné ponuky. Potom sa súťažné ponuky zoraďujú od najnižšieho požadovaného výnosu nahor a prijímajú sa dovtedy, kým sa nevyčerpá ponúkaný objem. Posledná prijatá ponuka určí takzvaný stop out výnos a všetci úspešní uchádzači dostanú rovnakú cenu bez ohľadu na to, čo ponúkli. Tento formát sa volá aukcia s jednotnou cenou alebo holandská aukcia. Rozdiel medzi dosiahnutým výnosom a výnosom na when issued trhu sa sleduje ako ukazovateľ skutočného dopytu.
6. Vysporiadanie a sekundárny trh. V deň vysporiadania sa peniaze odpíšu a papiere pripíšu na účty cenných papierov. Od tej chvíle štát z obchodovania nič nemá a cena sa tvorí medzi investormi navzájom.
Kto ten dlhopis na aukcii odkúpi
Na aukcii nestojí verejnosť, ale úzka skupina inštitúcií so zmluvným záväzkom. Volajú sa primárni dealeri. V Spojených štátoch ich je 26 a určuje ich newyorský Fed, pričom najnovším prírastkom je od 15. januára 2026 MUFG Securities Americas. Každý z nich je povinný podať ponuku v každej aukcii za rozumne konkurenčné ceny. Štát tak má vždy odberateľa, len nevie vopred za akú cenu. V Nemecku má rovnakú úlohu Bund Issues Auction Group a jej členovia sú každý polrok hodnotení podľa objemu, ktorý na aukciách odobrali.
Výsledok aukcie sa v Spojených štátoch zverejňuje rozdelený do troch skupín. Primárni dealeri berú to, čo zostane. Priami uchádzači sú inštitúcie kupujúce na vlastný účet. Nepriami uchádzači sú najmä zahraničné centrálne banky a fondy nakupujúce cez správcov. Nízky podiel dealerov sa číta ako dobrá správa, pretože znamená, že papier skončil u koncových držiteľov a nie v zásobe obchodníkov, ktorí ho ešte musia predať.
Koncovými držiteľmi sú spravidla štyri skupiny. Penzijné fondy a životné poisťovne kupujú dlhé splatnosti, pretože potrebujú aktíva, ktorých splatnosť zodpovedá ich budúcim záväzkom. Banky držia krátke štátne papiere ako likvidnú rezervu, ktorú im regulácia predpisuje. Centrálne banky ich nakupujú na sekundárnom trhu v rámci menovej politiky. A napokon fondy vrátane dlhopisových ETF, ktoré tento papier balia do formy dostupnej bežnému investorovi.
Retailový investor sa k primárnej aukcii dostane iba výnimočne. V Spojených štátoch cez účet TreasuryDirect alebo cez brokera, ktorý ponuku podá za neho. V eurozóne je priamy retailový prístup k bežným aukciám prakticky nulový a štáty ho riešia osobitnými emisiami určenými výslovne pre občanov.
Slovensko: ARDAL a Dlhopisy pre ľudí
Slovenský štátny dlh spravuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Aukcie prebiehajú podľa rovnakej logiky ako nemecké alebo americké a zúčastňujú sa na nich primárni dealeri, najmä veľké domáce a zahraničné banky.
Od roku 2025 k tomu pribudla samostatná vetva. Štátne dlhopisy pre občanov sú emisie určené výhradne fyzickým osobám, distribuované cez pobočkovú sieť piatich bánk: Československá obchodná banka, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, UniCredit Bank a Všeobecná úverová banka. Minimálna investícia je 1 000 eur a nakupuje sa v násobkoch tisíca.
Prvá emisia z marca 2025 ponúkla dvojročný dlhopis Investor s výnosom 3,0 % a štvorročný Patriot s výnosom 3,3 %. Vypredala sa za niekoľko dní. Druhá emisia z marca 2026 mala nižšie kupóny, 2,7 % pri dvojročnom Investorovi II a 3,0 % pri štvorročnom Patriotovi II, a predávala sa od 2. do 20. marca 2026. Investor II sa vypredal v plnom objeme 250 miliónov eur, celkový objem dosiahol 417 miliónov eur a najsilnejším dňom bol hneď prvý, keď si ľudia kúpili papiere za 245 miliónov eur.
Stojí za povšimnutie porovnanie s inštitucionálnym trhom. V januári 2026 predal štát dvojročné dlhopisy s výnosom 2,29 %, kým v marci ponúkol občanom dvojročný papier s 2,7 %. Pri kratšej splatnosti si teda požičiava od vlastných obyvateľov drahšie než od veľkých investorov. Dôvodom je práve daňové oslobodenie, ktoré posúva čistý výnos ešte vyššie a robí produkt konkurencieschopným voči termínovaným vkladom.
Tieto dlhopisy sú prijaté na obchodovanie na Burze cenných papierov v Bratislave, dajú sa teda predať aj pred splatnosťou. Zákon č. 187/2025 Z. z. účinný od 10. júla 2025 pri nich obmedzil poplatky za predaj na 10 eur do hodnoty 10 000 eur, 50 eur do 50 000 eur a 100 eur do 100 000 eur. Nad túto hranicu platia komerčné sadzby obchodníka. Cena pri predaji však už trhová je, takže investor môže dostať menej, než zaplatil.
Najznámejšie emisie sveta
Americký trh so štátnymi dlhopismi je najväčší a najlikvidnejší dlhový trh na svete a jeho objem sa pohybuje okolo 29 biliónov dolárov. Ministerstvo financií vydáva päť nástrojov. Treasury bills majú splatnosť do jedného roka a nevyplácajú kupón, predávajú sa pod menovitou hodnotou. Treasury notes majú splatnosť dva až desať rokov, Treasury bonds dvadsať a tridsať rokov, obidva s polročným kupónom. K tomu pribúdajú inflačne viazané TIPS a dlhopisy s pohyblivou sadzbou FRN. Desaťročný Treasury note je referenčná bezriziková sadzba pre väčšinu finančných modelov na svete.
V Európe je referenciou nemecký trh. Bundesschatzanweisungen, skrátene Schatz, majú splatnosť dva roky, Bundesobligationen čiže Bobl päť rokov a Bundesanleihen čiže Bund sedem až tridsať rokov. Nemecko vydalo v roku 2026 prvýkrát dvadsaťročný Bund a od roku 1997 umožňuje takzvané strippovanie, teda oddelenie istiny a jednotlivých kupónov na samostatne obchodovateľné nástroje. Desaťročný Bund plní v eurozóne rovnakú úlohu ako desaťročný Treasury v dolárovom svete.
Ďalšie veľké európske emisie sú francúzske OAT, talianske BTP a španielske Bonos. Rozdiel medzi ich výnosom a výnosom Bundu, takzvaný spread, je bežne používaný ukazovateľ toho, ako trh vníma riziko konkrétnej krajiny.
Samostatnou kategóriou sú EU Bonds a EU Bills, ktoré vydáva Európska komisia v mene Európskej únie. Emisie cez aukcie začali v septembri 2021 v rámci programu NextGenerationEU a objem v obehu sa v roku 2026 blíži k jednému biliónu eur, čo z Únie robí piateho najväčšieho emitenta v Európe po Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku.
Ako sa dlhopisy obchodujú
Na rozdiel od akcií sa väčšina objemu dlhopisov neobchoduje na burze, ale mimoburzovo. Dôvod je štrukturálny. Jedna firma má spravidla jednu triedu akcií, ale môže mať desiatky emisií dlhopisov s rôznou splatnosťou a kupónom, takže likvidita sa tříšti. Obchod prebieha cez obchodníkov, ktorí kotujú ceny na vyžiadanie.
Pre retailového investora z toho vyplývajú tri praktické obmedzenia. Minimálna obchodovateľná jednotka býva 100 000 eur pri korporátnych emisiách, hoci štátne papiere sú často dostupné aj po 1 000 eur. Rozpätie medzi nákupnou a predajnou cenou býva pri menej likvidných emisiách výrazné. A ceny nie sú verejne dostupné tak ako pri akciách.
Dôležitý technický detail je spôsob kotácie. Cena sa uvádza v percentách menovitej hodnoty a bez alikvotného úrokového výnosu, teda ako čistá cena. Kupujúci však zaplatí hrubú cenu, ktorá obsahuje aj pomernú časť kupónu naakumulovanú od poslednej výplaty. Ide o kompenzáciu predávajúcemu za obdobie, počas ktorého dlhopis držal. Tento alikvotný úrokový výnos je daňovo jedno z najčastejších miest, kde sa robia chyby, a vraciame sa k nemu nižšie.
Dlhopisové fondy a ETF
Väčšina bežných investorov nekupuje jednotlivé dlhopisy, ale fondy. Dôvod je praktický: jeden nákup nahradí tisíce papierov, vyrieši minimálne objemy aj reinvestovanie kupónov.
Dva najväčšie dlhopisové ETF sveta sledujú ten istý typ indexu. Vanguard Total Bond Market ETF pod tickerom BND a iShares Core U.S. Aggregate Bond ETF pod tickerom AGG kopírujú americký investičný stupeň v celej šírke, teda štátne papiere, hypotekárne cenné papiere aj korporátne dlhopisy, obidva s poplatkom 0,03 % ročne. Kto chce cielenú duráciu, siahne po iShares 20+ Year Treasury Bond ETF s tickerom TLT, ktorý drží iba dvadsaťročné a dlhšie splatnosti a jeho durácia sa pohybuje okolo pätnástich rokov. Kratší koniec pokrývajú IEF a SHY.
Pre investora z Európskeho hospodárskeho priestoru sú tieto americké fondy prakticky nedostupné. Nariadenie PRIIPs vyžaduje dokument s kľúčovými informáciami v jazyku domovského štátu a americkí správcovia ho nevydávajú. Európskou odpoveďou sú UCITS fondy s rovnakou expozíciou, ktoré sa obchodujú na burzách vo Frankfurte, Amsterdame či Miláne. Podrobnejšie sa tejto rodine venuje článok o rozdieloch medzi ETF, ETC a ETN.
Pri výbere je pre slovenského daňovníka podstatnejšia než poplatok jedna iná vlastnosť: či fond kupóny vypláca alebo reinvestuje. Distribučný fond posiela hotovosť na účet a tá je zdaniteľným príjmom v roku výplaty. Akumulačný fond kupóny reinvestuje do vlastného majetku a investor žiadny priebežný príjem nedostane. Daňový rozdiel medzi týmito dvoma variantmi je pri dlhopisoch väčší než pri akciách, pretože kupónová zložka výnosu je oveľa vyššia než dividendová.
TIPS a IBCI: dlhopisy viazané na infláciu
Bežný dlhopis sľubuje pevnú nominálnu sumu. Ak medzitým vzrastie inflácia, vrátená istina má nižšiu kúpnu silu a investor na tom reálne prerobí. Inflačne viazané dlhopisy tento problém riešia tak, že sa nemení kupónová sadzba, ale samotná menovitá hodnota.
Treasury Inflation Protected Securities, skrátene TIPS, sú americká verzia. Menovitá hodnota sa upravuje podľa indexu spotrebiteľských cien CPI-U s približne trojmesačným oneskorením. Kupónová sadzba je pevná, ale počíta sa z upravenej menovitej hodnoty, takže pri raste cien rastie aj vyplácaná suma. Pri splatnosti investor dostane vyššiu z dvoch hodnôt, upravenú alebo pôvodnú, čo znamená, že deflácia nemôže istinu znížiť pod nominál. Vydávajú sa v splatnostiach päť, desať a tridsať rokov a predávajú sa na aukciách rovnako ako ostatné americké štátne papiere.
Rozdiel medzi výnosom bežného desaťročného Treasury a výnosom desaťročného TIPS sa nazýva breakeven inflácia a je to trhový odhad priemernej inflácie na dané obdobie. Ak sa skutočná inflácia ukáže vyššia, vyplatilo sa držať TIPS, ak nižšia, vyplatil sa bežný dlhopis.
Európska obdoba existuje tiež. Francúzsko vydáva OATi a OAT€i, Taliansko BTP€i, Nemecko emisie označované ako Bundei a Španielsko inflačne viazané Bonos. Väčšina z nich je naviazaná na harmonizovaný index HICP bez tabaku pre eurozónu, francúzske OATi na domáci index.
Najjednoduchší spôsob, ako sa k tejto expozícii dostať z Európy, je fond. iShares € Inflation Linked Govt Bond UCITS ETF pod tickerom IBCI a ISIN IE00B0M62X26 drží inflačne viazané štátne dlhopisy eurozóny, sleduje index Bloomberg Euro Government Inflation-Linked Bond, má poplatok 0,09 % ročne a objem približne 1,95 miliardy eur. Portfólio tvorí okolo 38 emisií s najväčším zastúpením Francúzska, Talianska, Španielska a Nemecka. Fond je akumulačný, takže kupóny nevypláca a reinvestuje ich, čo má pre slovenského daňovníka priamy dôsledok rozobraný nižšie. Domicil je Írsko a fond funguje od novembra 2005.
Inflačne viazané dlhopisy nie sú bezriziková investícia. Chránia pred infláciou, nie pred rastom reálnych úrokových sadzieb. Keď v roku 2022 stúpli reálne sadzby, TIPS aj európske linkery klesli, hoci inflácia bola vysoká. To, čo je zafixované, je reálny výnos pri držbe do splatnosti, nie priebežná cena.
Načo ich mať v portfóliu, keď dlhodobo nezarobia
Pri pohľade na stoštyridsaťročné rady je záver jednoznačný. Akcie dlhodobo porážajú dlhopisy a rozdiel je veľký. Napriek tomu má dlhopisová zložka v portfóliu miesto, len jej úloha nie je vytvárať výnos.
Prvou úlohou je tlmenie poklesov. Od roku 2001 do roku 2021 bola mesačná korelácia medzi akciami a dlhými štátnymi dlhopismi približne mínus 0,28, takže dlhopisy v akciových prepadoch rástli. Práve na tejto skúsenosti stojí povesť portfólia zloženého zo 60 % akcií a 40 % dlhopisov.
Druhou úlohou je rebalancovanie. Keď akcie spadnú a dlhopisy nie, vzniká zdroj hotovosti, z ktorého sa dá dokupovať práve vtedy, keď je to najnepríjemnejšie a najvýhodnejšie. Bez tejto zložky sa investor musí spoliehať na nové úspory.
Treťou úlohou je zladenie so záväzkami. Kto vie, že o päť rokov potrebuje konkrétnu sumu, dostane ju od štátneho dlhopisu s tou istou splatnosťou s istotou, ktorú mu akciové portfólio nikdy nedá.
Rok 2022 však ukázal aj hranice tejto konštrukcie. Index S&P 500 vtedy stratil na báze celkového výnosu 18,11 % a Bloomberg US Aggregate, teda referenčný dlhopisový index, klesol o 13,01 %, čo bol jeho najhorší rok v histórii. Portfólio 60/40 skončilo podľa použitého indexu so stratou v pásme približne 15 až 20 %, čo bola jeho najhoršia kalendárna výkonnosť od roku 1937. Dlhopisy v tom roku nechránili, pretože zdrojom šoku bola inflácia, nie recesia.
Od roku 2022 zostáva korelácia medzi akciami a dlhopismi kladná. Podľa dát Morningstaru k 30. júnu 2026 stratili akcie a dlhopisy súčasne v približne 14 % mesiacov za posledných dvadsaťpäť rokov, ale za posledných päť rokov to bolo 28 %. Zároveň platí, že v najhorších desiatich percentách mesiacov dlhopisy stále tlmili pokles, len menej než predtým.
Praktický záver je striedmy. Dlhopis nie je motor výnosu a kto ho tak používa, bude sklamaný. Je to nástroj na zníženie rozptylu a na financovanie známych budúcich výdavkov. Rozdiel oproti obdobiu nulových sadzieb je v tom, že dnes za túto funkciu investor dostáva aj zaplatené.
Daňový režim kupónu: päť situácií
Tu sa slovenská úprava rozchádza sama so sebou. Ten istý ekonomický jav, teda periodická platba od dlžníka veriteľovi, má päť rôznych daňových režimov.
| Čo držíte | Ustanovenie | Sadzba | Ako sa platí |
|---|---|---|---|
| Štátny dlhopis pre občanov (Investor, Patriot) a obdobné z EÚ alebo EHP | oslobodenie od 1. 1. 2025 | 0 % | neuvádza sa |
| Štátny dlhopis SR alebo iného štátu EÚ alebo EHP | § 51ea | 13 % | daňové priznanie |
| Štátny dlhopis mimo EÚ a EHP (napríklad USA) | § 7 ods. 1 písm. h) | 19 % | daňové priznanie |
| Korporátny dlhopis, zdroj v SR | § 7 ods. 1 písm. a), § 43 | 19 % | zrážka, vysporiadané |
| Korporátny dlhopis, zdroj v zahraničí | § 7 ods. 1 písm. a) | 19 % | daňové priznanie |
Štátne dlhopisy pre občanov. S účinnosťou od 1. januára 2025 je oslobodený tak príjem z výnosov zo štátnych dlhopisov pre občanov podľa § 19a zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch, ako aj príjem z ich predaja. Oslobodenie neplatí, ak papier je alebo bol obchodným majetkom daňovníka. Rovnako sa posudzujú aj obdobné dlhopisy vydané iným členským štátom Európskej únie alebo štátom Európskeho hospodárskeho priestoru. Vzťahuje sa na výnosy vyplácané po 31. decembri 2024. Držiteľ Investora alebo Patriota teda neuvádza v priznaní nič, a to ani pri predaji pred splatnosťou.
Osobitný základ dane podľa § 51ea. Od 1. januára 2025 platí samostatný režim pre výnosy zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, a to slovenských aj vydaných iným členským štátom Európskej únie alebo štátom Európskeho hospodárskeho priestoru. Zahŕňajú sa neznížené o výdavky, vysporiadajú sa daňovým priznaním a sadzba je 13 % pre výnosy vyplácané po 1. januári 2026. Pre výnosy vyplácané v roku 2025 platila sadzba 16 %. Kupón z nemeckého Bundu alebo z francúzskeho OAT patrí sem, nie pod § 7.
Štátne dlhopisy mimo Únie. Znenie § 7 ods. 1 písm. h) vyníma tie výnosy, ktoré patria do § 51ea. Zostáva v ňom teda to, čo § 51ea nepokrýva, teda štátne papiere krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. Kupón z americkej Treasury note alebo z britského giltu sa tak zdaňuje sadzbou 19 % ako súčasť osobitného základu dane podľa § 7. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia so Spojenými štátmi sa úrokový príjem zdaňuje v štáte rezidencie, takže pri riadne podanom formulári W-8BEN nedochádza k americkej zrážke a celá daň sa platí na Slovensku.
Korporátne dlhopisy. Kupón z podnikového dlhopisu alebo z hypotekárneho záložného listu zo zdroja na území Slovenska je príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. a) a daň z neho vyberá zrážkou platiteľ, spravidla obchodník s cennými papiermi. Riadnym vykonaním zrážky je daňová povinnosť vysporiadaná a daňovník príjem v priznaní neuvádza. Ak kupón plynie zo zahraničného zdroja, zdaňuje sa rovnakou sadzbou, ale cez daňové priznanie. Výdavky sa v ani jednom prípade uplatniť nedajú.
Zdravotné odvody: kde áno a kde nie
Odvodová strana kopíruje daňovú len čiastočne a práve tu vzniká najväčší rozdiel medzi jednotlivými dlhopismi.
Zárobkovou činnosťou podľa § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je dosahovanie príjmu z kapitálového majetku, pričom odkaz v zákone smeruje na § 7 ods. 1 písm. c), f) a h) a na § 7 ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov. Podľa § 10b ods. 4 zároveň platí, že zárobkovou činnosťou nie je činnosť, z ktorej sa daň vyberá zrážkou.
Z toho vyplýva praktické rozdelenie. Kupón z korporátneho dlhopisu odvodom nepodlieha, či už bol zdanený zrážkou alebo priznaním, pretože písmeno a) v odkaze uvedené nie je. Kupón zo štátneho papiera krajiny mimo Únie odvodom podlieha, pretože zostal v písmene h). Sadzba je v roku 2026 vo výške 16 % a poistné sa vysporiada v ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, pričom zaplatené poistné je podľa § 7 ods. 7 výdavkom v roku, v ktorom bolo zaplatené.
Otvorenou otázkou zostávajú výnosy presunuté do § 51ea. Odkaz v zákone o zdravotnom poistení stále smeruje na § 7 ods. 1 písm. h) a § 51ea v ňom uvedený nie je. Doslovné čítanie teda vedie k záveru, že kupón z nemeckého Bundu odvodom nepodlieha, kým kupón z americkej Treasury note áno, hoci ide o ekonomicky rovnaký príjem. Ide o dôsledok toho, že odkaz v odvodovom predpise nebol po zavedení § 51ea prispôsobený, nie o vyslovený zámer zákona. Pri vyšších sumách je namieste tento záver zdokumentovať a sledovať, či sa k nemu zdravotné poisťovne nevyjadria.
Zerobondy a výnos pri splatnosti
Dlhopis bez kupónu nevypláca nič, takže sa pri ňom neuplatní žiadne z vyššie uvedených ustanovení o kupóne. Zákon ho rieši samostatne na dvoch miestach.
Podľa § 7 ods. 2 je príjmom z kapitálového majetku výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi jeho menovitou hodnotou a emisným kurzom pri vydaní. Pri predčasnom splatení sa namiesto menovitej hodnoty použije cena spätného odkupu.
Podľa § 7 ods. 3 sa pri dlhopisoch a pokladničných poukážkach predávaných pod menovitú hodnotu zahrnie do osobitného základu dane pri ich splatnosti príjem vo výške rozdielu medzi menovitou hodnotou a nižšou obstarávacou cenou u majiteľa.
Obidva prípady sa vysporiadajú daňovým priznaním sadzbou 19 % a obidva sú v odkaze zákona o zdravotnom poistení uvedené, takže podliehajú aj odvodom. Praktický dôsledok je, že zerobond držaný do splatnosti je daňovo najhoršia možná cesta. Ten istý papier predaný na burze deň pred splatnosťou je pritom príjmom z prevodu cenného papiera podľa § 8 a po roku držby môže byť oslobodený úplne. Rozdiel medzi dvoma dňami tak môže predstavovať celú daň aj celé odvody.
Predaj dlhopisu pred splatnosťou
Predaj je iná kategória než držba. Príjem z prevodu dlhopisu je príjmom z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) a výdavkom je podľa § 8 ods. 5 obstarávacia cena a súvisiace náklady.
Uplatňujú sa dve oslobodenia. Podľa § 9 ods. 1 písm. k) je oslobodený príjem z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ak medzi nadobudnutím a predajom uplynul viac než rok a papier nebol v obchodnom majetku. Od roku 2024 musí rok uplynúť nielen od nákupu, ale aj od prijatia papiera na regulovaný trh. Dlhopis kúpený v privátnej emisii mimo burzy sem nepatrí.
Ak ročný test nie je splnený, prichádza do úvahy oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. i) do 500 eur. Testuje sa na rozdiele medzi príjmami a výdavkami, nie na hrubom príjme, a je spoločné pre všetky príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f), teda spolu s predajom opcií aj ostatných cenných papierov. Zvyšok nad 500 eur sa zdaní progresívne v pásmach od 19 % a pripočíta sa 16 % zdravotný odvod.
Pri predaji sa treba vrátiť k alikvotnému úrokovému výnosu. Kupujúci zaplatí predávajúcemu hrubú cenu vrátane naakumulovaného kupónu a tá istá suma je na strane predávajúceho súčasťou príjmu z prevodu cenného papiera. Problém nastane u kupujúceho. Zaplatený alikvotný úrokový výnos nie je podľa zákona uplatniteľným výdavkom proti neskôr prijatému kupónu, hoci ekonomicky ide o vrátenie toho, čo kupujúci sám zaplatil. Kto kúpi dlhopis krátko pred výplatou kupónu, zdaní celý kupón, aj keď väčšinu z neho predtým zaplatil predchádzajúcemu majiteľovi. Táto suma sa dá zohľadniť iba v obstarávacej cene pri neskoršom predaji podľa § 8.
Dlhopisové ETF: akumulačný verzus distribučný
Podiel v dlhopisovom ETF je z pohľadu zákona o dani z príjmov cenný papier, nie dlhopis. Dôsledky sú dva a obidva sú pre slovenského daňovníka výhodné.
Predaj podielu v ETF prijatom na obchodovanie na regulovanom trhu po viac než roku držby je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. k), teda sadzbou 0 % a bez odvodov. Platí to rovnako pre akciové aj dlhopisové ETF.
Priebežné distribúcie z distribučného fondu sú príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. a) ako ostatné výnosy z cenných papierov, teda sadzbou 19 %. Akumulačný fond žiadnu distribúciu nevypláca, takže v čase držby nevzniká zdaniteľný príjem vôbec a celé zhodnotenie sa prejaví až v predajnej cene.
Kombinácia týchto dvoch pravidiel vedie k výsledku, ktorý stojí za povšimnutie. Kto drží nemecký Bund priamo, zdaní každý kupón sadzbou 13 %. Kto drží ten istý Bund cez akumulačný UCITS ETF a podiel predá po viac než roku, nezdaní nič. Ten istý ekonomický výnos má teda sadzbu 13 % alebo 0 % podľa toho, akou formou je držaný. Pri americkej expozícii je rozdiel ešte väčší, pretože priame držanie znamená 19 % a k tomu odvody.
Dve upozornenia sú namieste. Oslobodenie sa vzťahuje na predaj papiera na trhu, nie na jeho umorenie pri splatnosti, čo je pri fondoch s definovanou splatnosťou relevantné. A pri väčších sumách je vhodné mať evidenciu v poriadku, keďže finančná správa v minulosti k zdaňovaniu ETF zverejnila a následne stiahla sporné stanovisko.
Tokenizované štátne pokladničné poukážky
Za posledné dva roky vznikla kategória, ktorá spája dlhopisový trh s blockchainom. Tokenizované štátne pokladničné poukážky sú fondy držiace krátkodobé americké štátne papiere, ktorých podiely sú evidované ako tokeny. Celý segment prekročil vo februári 2026 hranicu desiatich miliárd dolárov a v marci sa pohyboval okolo 11,1 miliardy.
Najväčším produktom je BUIDL od spoločnosti BlackRock, spustený v marci 2024 a spravovaný spoločnosťou Securitize, s objemom okolo 2,5 miliardy dolárov k máju 2026. Nasledujú BENJI od Franklin Templeton, OUSG od Ondo Finance a USYC. Výnos sa pohybuje približne v pásme 3,5 až 5 % ročne podľa produktu a obdobia a plynie z pokladničných poukážok, repo operácií a hotovosti.
Daňové zaradenie týchto nástrojov na Slovensku je otvorené a nemožno ho odvodiť analógiou od bežného ETF. Oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. k) predpokladá cenný papier prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, čo token evidovaný v blockchaine spravidla nespĺňa. Časť produktov navyše pripisuje výnos mechanizmom rebase, teda emisiou nových tokenov, takže investorovi pribúda množstvo, nie cena, a otázkou je aj moment vzniku príjmu. Zaradenie sa tak posudzuje podľa právnej formy konkrétneho nástroja a podľa toho, či spĺňa definíciu kryptoaktíva podľa § 2 písm. ai) zákona. Ide o oblasť, kde sa oplatí mať pozíciu zdokumentovanú vopred, nie až pri kontrole.
Modelový príklad
Daňovník mal v roku 2026 popri príjmoch zo zamestnania päť dlhopisových pozícií.
Patriot z emisie 2025, menovitá hodnota 20 000 €, kupón 3,3 %, výplata 2. apríla 2026, teda 660 €. Ide o štátny dlhopis pre občanov a výnos je oslobodený. V priznaní sa neuvádza.
Slovenský štátny dlhopis kúpený cez brokera, menovitá hodnota 30 000 €, kupón 3,0 %, teda 900 €, a nemecký Bund, menovitá hodnota 25 000 €, kupón 2,6 %, teda 650 €. Obidva patria do osobitného základu dane podľa § 51ea. Základ je 1 550 €, sadzba 13 %, daň 201,50 €.
Americká Treasury note s kupónom v prepočte 780 €. Patrí do § 7 ods. 1 písm. h), sadzba 19 %, daň 148,20 €. K tomu zdravotný odvod 16 %, teda 124,80 €, vysporiadaný v ročnom zúčtovaní.
Korporátny dlhopis slovenskej banky s kupónom 1 200 €. Obchodník zrazil 19 %, teda 228 €. Daňová povinnosť je vysporiadaná, v priznaní sa neuvádza a odvodom nepodlieha.
Predaj nemeckého Bundu po ôsmich mesiacoch držby. Príjem vrátane alikvotného úrokového výnosu 26 100 €, obstarávacia cena vrátane poplatkov 25 400 €, rozdiel 700 €. Ročný test splnený nie je, uplatní sa oslobodenie do 500 € podľa § 9 ods. 1 písm. i) a do základu dane vstúpi 200 €. Daň v prvom pásme 19 % je 38 €, zdravotný odvod 16 % je 32 €.
Predaj podielov v IBCI po troch rokoch držby so ziskom 2 400 €. Ide o cenný papier prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu a ročný test je splnený, takže príjem je podľa § 9 ods. 1 písm. k) oslobodený od dane aj od odvodov.
Súhrn: daň 387,70 €, zdravotné odvody 156,80 €. Z celkového dlhopisového príjmu 6 590 € pred zrážkovou daňou tak odišlo do verejných rozpočtov spolu 772,50 €, teda okolo 11,7 %. Pri rovnakej sume prijatej výhradne z amerických štátnych papierov by to bolo približne 35 %, pri rovnakej sume prijatej výhradne zo štátnych dlhopisov pre občanov nula.
Povinnosť podať priznanie sa posudzuje podľa úhrnu zdaniteľných príjmov a hranicou je za rok 2026 suma 2 983,37 €. Do úhrnu nevstupujú príjmy oslobodené od dane ani príjmy, pri ktorých je daňová povinnosť vysporiadaná zrážkou. Priznanie sa tu podáva pre príjmy podľa § 51ea, § 7 ods. 1 písm. h) a § 8 ods. 1 písm. e).
Čo si zapisovať
Pri dlhopisoch je evidencia jednoduchšia než pri derivátoch, ale má štyri miesta, ktoré sa z ročného výpisu spätne nedajú zrekonštruovať.
Prvým je identita emitenta. Rozdiel medzi 0 %, 13 % a 19 % nezávisí od výšky kupónu, ale od toho, kto papier vydal a v ktorom štáte. Do evidencie patrí ISIN, názov emisie, typ emitenta a krajina.
Druhým je rozdelenie kúpnej a predajnej ceny na čistú cenu a alikvotný úrokový výnos. Väčšina obchodných potvrdení tieto dve zložky uvádza samostatne, ročný výpis už spravidla nie.
Tretím je dátum nadobudnutia a dátum prijatia na regulovaný trh, keďže od roku 2024 musí ročný test prejsť obidvoma.
Štvrtým je spôsob ukončenia pozície. Predaj na trhu, splatenie pri splatnosti a predčasné splatenie emitentom majú tri odlišné daňové následky a pri zerobonde je rozdiel medzi nimi celá daň.
Pri príjmoch v cudzej mene sa prepočet robí postupom podľa § 31 zákona. Pri zahraničných kupónoch je vhodné mať k dispozícii aj potvrdenie o zrazenej dani v štáte zdroja, ak k nej došlo.
Tento článok je všeobecný prehľad, nie individuálne daňové poradenstvo, a nie je ani investičným ani produktovým odporúčaním. Rozdelenie dlhopisových príjmov medzi § 51ea, § 7 a § 8, posúdenie odvodovej stránky a evidencia alikvotného úrokového výnosu sú bežnou súčasťou práce, ktorú kryptotax.sk robí pre klientov. 🇸🇰